Nie každá pohánka je rovnaká. Na prvý pohľad si veľa ľudí všimne najmä farbu – jedna je svetlejšia, druhá tmavšia. Lenže rozdiel nie je iba vizuálny. To, či je pohánka svetlá alebo tmavá, často súvisí najmä so spôsobom jej lúpania a spracovania. A práve ten môže ovplyvniť jej chuť, vôňu aj celkový charakter v kuchyni. Prečo sa pohánka lúpe...
Múka vyzerá ako jednoduchá surovina, ktorá „vydrží všetko“. V skutočnosti je však citlivá na vlhkosť, teplo, pachy aj spôsob, akým ju po otvorení skladujeme. A práve tu vzniká problém. Veľa ľudí si kvalitnú múku kúpi, ale doma ju nechá na mieste, ktoré jej vôbec neprospieva. Výsledok? Múka môže navlhnúť, zmeniť vôňu, horšie sa správať v ceste alebo prilákať škodce. Pozrime...
Pohánka nie je zaujímavá len svojou orieškovou chuťou. Jednou z jej najznámejších látok je rutín – prírodná rastlinná zložka, vďaka ktorej si pohánku vážili už celé generácie. Nie je to moderný výživový trend. Je to stará znalosť, ktorú ľudia poznali dávno predtým, než sa o pohánke začalo hovoriť ako o „superpotravine“. Čo je rutín Rutín patrí medzi flavonoidy...
Veľa ľudí si myslí, že pohánka je obilnina. Dáva to zmysel – používa sa podobne ako pšenica, raž alebo ovos. Varí sa ako príloha, melie sa na múku a nájdete ju aj v pečení. Botanicky však medzi obilniny nepatrí. Pohánka je pseudoobilnina. To znamená, že sa v kuchyni správa podobne ako obilniny, ale z pohľadu rastliny patrí úplne inde. Je...
Keď kupujete múku, často si všimnete názov ako hladká, polohrubá, chlebová alebo celozrnná. Na obale však býva aj označenie typu – napríklad T450, T650 alebo T1050. Na prvý pohľad to vyzerá ako technický údaj, ktorý bežný človek nemusí riešiť. V skutočnosti vám však typové číslo dokáže napovedať, aká je múka svetlá alebo tmavšia, koľko minerálnych látok obsahuje...
Veľa ľudí povie, že „po pohánke sa necítili dobre“. Dobrá správa je, že vo väčšine prípadov to nie je chyba pohánky, ale skôr množstva a rýchlosti, akou sa do jedálnička zaradí. Pohánka je výživná surovina, no má viac vlákniny a zároveň iné zloženie sacharidov než pšenica. Ak ju niekto zavedie náhle a vo veľkom, trávenie si môže potrebovať chvíľu...
Myslíte si, že na kváskovanie stačí hocijaká múka? Nie úplne. Kváskové cesto je citlivejšie než bežné drožďové a pri dlhom kysnutí odhalí všetko – dobré aj slabé stránky múky. Preto sa môže stať, že s jednou múkou cesto drží tvar a krásne pruží, a s inou sa rozlieva, slabne a výsledok je „raz dobrý, raz horší“. Dobrá správa: keď viete, čo...
Múka nevzniká „až v mlyne“. To, ako sa bude správať pri pečení, sa začína rozhodovať oveľa skôr – pri tom, odkiaľ pochádza zrno a v akom stave dorazí na spracovanie. Keď poznáte pôvod zrna, lepšie rozumiete aj kvalite múky, ktorú máte doma. Prečo? Lebo zrno si so sebou nesie celý svoj „životopis“ – od poľa až po sklad. 1)...
Slovenská múka má svoju špecifickú chuť. Nie je to náhoda ani „romantika“ okolo lokálnych surovín. Chuť múky ovplyvňuje viac vecí naraz – od toho, z akého obilia pochádza, cez to, ako rýchlo sa spracuje, až po to, ako sa kontroluje kvalita počas celého procesu. Ak ste niekedy pri pečení cítili, že múka „funguje“ a chutí inak, často za tým...
Keď kupujete múku, často rozhoduje zvyk alebo cena. Ale ak chcete, aby sa cesto správalo predvídateľne a výsledok bol dobrý, oplatí sa vedieť, čo si na múke všímať. Dobrá správa: netreba byť technológ ani pekár. Stačia tri veci, ktoré si viete overiť rýchlo. 1) Farba: prirodzená, nie „umelo biela“ Farba múky veľa napovie. Kvalitná múka pôsobí prirodzene...
