
Keď sa povie „kedysi sa múka skladovala v plátenných vreciach“, môže to znieť nostalgicky. Realita bola čisto praktická. Múka je citlivá surovina a jej kvalita vždy závisela od jedného základného faktora: vlhkosti.
Plátno nebolo „štýl“. Bola to funkčná ochrana v časoch, keď domácnosti nemali stabilnú klímu v špajzi a múka sa často skladovala dlhšie.
Plátenné vrecia mali jednu veľkú výhodu: nezatvárali múku hermeticky. Ak bol priestor trochu vlhkejší, plátno pomáhalo, aby sa vlhkosť „nedržala“ priamo pri múke tak, ako by sa to mohlo stať v nevhodnom uzavretom prostredí.
A presne odtiaľ pochádza aj výraz, že múka musí „dýchať“.
Nie je to romantika ani mýtus. V praxi to znamená len toto:
múka nemá byť zavretá tam, kde je vlhko alebo kde sa vlhkosť dokáže v obale zadržiavať.
Ak múka navlhne, začne strácať kvalitu – mení vôňu, správanie v ceste a môže rýchlejšie „starnúť“. Sucho je jej najlepší kamarát.
Papier, viacvrstvové obaly, dózy… technicky sme inde než kedysi. Lenže princíp zostal rovnaký:
sucho, chlad a pokoj.
Rozdiel je v tom, že dnes si vieme podmienky doma nastaviť lepšie – a po otvorení múku jednoducho presunúť do vhodnej nádoby.
Podrobné tipy na skladovanie múky sme dali do samostatného článku – od výberu nádoby až po chyby, ktoré skracujú jej čerstvosť.
